jankanii

710 ROKOV HISTORICKÝCH  ZÁZNAMOV JAKUBSKEJ CESTY ZO SLOVENSKA

25 ROKOV PUTOVANIA PO JAKUBSKEJ CESTE DO COMPOSTELY ZO SLOVENSKA

 5 ROKOV JAKUBSKEJ CESTY NA SLOVENSKU

O putovaní a zrode i rozvoji slovenskej trasy Jakubskej cesty sme sa rozprávali na európskej konferencii o Jakubskej ceste v umení a cestovnom ruchu v Nitre s prezidentom Associácie Fórum Jakubskej cesty Dr. Gerhardom Weagom a na jarnej púti Jakubskou cestou Slovensko – Rakúsko. Už viac ako 25 rokov putuje po Jakubskej ceste. Pred 5 rokmi bol iniciátorom a zakladateľom Jakubskej cesty na Slovensku. Tá dnes vedie v piatich regiónoch Slovenska (Východ a Spiš, Sever, Stred, Západ a Bratislava) až do Compostely v Španielsku. Dnes na sv. Juraja – patróna skautov ďalšia skupinka slovensko – rakúska prešla ďalších 130 km zasneženou krajinou Rakúska.

Kedy sa Jakubská cesta  dostala na Slovensko. Je dobre známa v Španielsku a Francúzsku ako Camino alebo Chemin St. Jacques (v Rakúsku a Nemecku pod názvom Jakobswege, v Poľsku ako Droga sw. Jakuba), kde po nej putuje od jari do jesene viac ako 100 000 pútnikov a niekedy sa toto číslo narastie aj k 250 000 pútnikom. V čom je Jakubská cesta Slovensko špecifická?

Cesta, po ktorej neustále kráčajú pútnici desiatky i stovky kilometrov,  je každý rok viac a lepšie spoznávaná aj u nás. Už v stredoveku (1307) tu bola známa trasa v regiónoch Slovenska a v strednej Európe. Trasy Jakubskej cesty vedú zaujímvými krajinami Európy, pričom najznámejšia je záverečná časť vedúca Španielskom s cieľom pri hrobe sv. Jakuba v Santiago de Compostela. Pred piatimi rokmi (2012) sa splnil sen mnohých pútnikov zo Slovenska, keďže pešiu púť Jakubskou cestou možno začať už od svojho domu, mesta či regiónu na Slovensku. Špecifiká našej Jakubskej cesty sú v tom, že sa málokde v Európe na malom kúsku krajiny nájde toľko krás na Jakubskej ceste pokope: hrady, kaštiele,  kopce, doliny, sídliská, historické banské mesta, gotické kostoly, dedinky, chudobné predmestia, luxusné domy, diaľnica, zabudnutý pustý kraj i skalné útesy a jaskyne, kultúra folklóru i moderné mestá.

Ako vznikla myšlienka začať budovať Jakubskú cestu na Slovensku?

Tí, ktorí od roku 1991 prešli cestu sv. Jakuba v Španielsku, Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Portugalsku, Francúzsku alebo Švajčiarsku sa potom pokúšali aspoň počas detských táborov či táborov rodín s deťmi urobiť a kráčať po malej Jakubskej ceste.  Už dlhšie spolu hovorili o tom urobiť oficiálnu pútnická trasu Jakubskej cesty na Slovensku. Príležitosť pre uskutočnenie tejto myšlienky nastala počas Svetového stretnutia mladých v Madride 2011, kde počas dní v diecéze bola jedna skupinka práve v meste (na severe Španielska) kadiaľ prechádzala Jakubska cesta do Compostely. Bola tak reálna možnosť stretnúť sa  s predstaviteľmi mesta, okresu, regiónu i farnosti, albergu (pútnickej ubytovne) i trapistického kláštora ktorí spolupracovali na fungovaní a rozvoji Jakubskej ceste v konkrétnom španielskom regióne. Spísali sme pred 5 rokmi možné trasy Slovenskom a predstavili ich osobne pápežovi Benediktovi XVI. Dostali sme požehnanie a potom počas stretnutia Dialóg o ekológii a teológii, ktoré sa konalo v Tatranskej Lomnici v deň výročia Jána Pavla II., ktorý sám rád chodil po Tatrách sme urobili prvé konkrétne kroky v príprave. Tam padlo rozhodnutie začať budovať Jakubskú cestu a osloviť mladých ľudí a mládežnícke organizácie. Na jeseň toho istého roku na stretnutí O problémoch a pastorácii mladých ľudí na Slovensku, ktoré sa organizovalo neďaleko Žiliny sme predstavili ďalším mladým ľuďom a biskupovi Tomášovi Gálisovi (zodpovedný za mládež a univerzity pri KBS). Potom na stredoeurópskom stretnutí Jakubskej cesty/Jakobswege vo Viedni sme našu trasu prediskutovali a v tomto európskom teame trasu aj schválili. Tak sa začala prípravy ohľadom trasy. Neskôr sme využili rady partnerov z iných krajín Európy, ktorí túto cestu už majú vybudovanú a prizvali sme 10 mládežníckych organizácii, odborníkov. Neskôr sa pripojilo 22 partnerov aj z regiónov kadiaľ Jakubská cesta prechádza. Dávali sme malé osobné vklady a neskôr sme získali minigrant, ktorý nám pomohol financovať materiál na infotabule, ktoré sme ako dobrovoľníci umiestnili na trase v roku 2012, 2013 a 2014. Potom na jeseň 2013 po požehnaní Jakubskej cesty biskupom Milanom Lachom, SJ sme pokračovali v ďalších trasách a prepojení na okolité štáty ako Poľsko a Rakúsko aby sa trasou 3333 km dalo doputovať až do Compostely. Na jej realizácii sme podpísali zmluvy aj s partnermi v zahraničí, ktorý sú zodpovední za jednotlivé trasy.

Ako to celé začalo, aké boli problémy, ako ste ich prekonávali, a kde dnes trasy Jakubskej cesty nájdeme? Odkedy je známa slovenská Jakubská cesta aj v Brazílii a Latinskej Amerike?

Začiatok bol prejsť celú trasu v reálnom teréne. (Je mnoho ľudí sediacich pri stole, ktorí nepoznajú terén a vyjadrujú sa nepoznajúc skutočnosť. To je chyba. Takto sa to robiť nedá.)  Samozrejme sú tu miesta ktoré sme poznali no sú tu aj miesta ktoré sme spoznávali úplne nanovo…objavovali sme nepoznané…o čom často táto Cesta v samej podstate je. Keď boli prekážky tak sme sa v Európskom teame stretli s partnermi a riešili možnosti ako prekážky prekonať. Odborníci z okolitých krajín, ak ich skúsenosti získané počas10, 20 či 30 rokov nám v niektorej oblasti nepomáhali, hľadali sme vzor ako ich adaptovať pre Slovensko, prípadne sme hľadali aj úplne nové riešenia. Široké konzorcium zainteresovaných ľudí z Rakúska, Švajčiarska, Nemecka, Francúzska, Portugalska, Talianska, Poľska mnohé situácie poznali. Preto nám poradili, že je dobré nechať veci dozrieť a až potom ich začať realizovať.

(Podobne aj v novej krajine na misii je treba s regiónom a ľuďmi v ňom nadviazať vzťah a až potom tam niečo organizovať.) Je tu aj jeden nový fenomén, že od roku 2000 putovanie po Jakubskej ceste zažíva novú veľkú obnovu po všetkých krajinách Európy a ľudia, ktorí možno stratili vzťah k prírode, k sebe, k rodine, k Cirkvi práve na tejto ceste objavujú vzťahy s Bohom, s ľuďmi, so sebou. Niektorí sa vďaka Jakubskej ceste vracajú aj na cestu kresťanstva do cirkevného spoločenstva. Jakubská cesta na Slovensku (značená a prejdená) začala v roku 2012 ako minitrasa v Perlovej doline pod Kojšovskou hoľou a potom oficiálne jej slávnostným otvorením v Košiciach na jeseň v roku 2013, keď boli Košice Hlavným mestom európskej kultúry. Starosta časti mesta vyslovil myšlienku, že si nie je istý, či všetky kultúrne podujatia v Košiciach posunuli mesto k skutočnému kultúrnemu európskemu mestu, ale otvorenie Jakubskej cesty je pre nás skutočným vstupom do kultúrnej Európy: má európsky i kultúrny rozmer a učí nás vzťahu k prírode i k sebe navzájom. Jakubská cesta patri aj do UNESCO a Európského kultúrneho dedičstva, čo má skutočne celosvetový význam. Pred par mesiacmi na stretnutí s generálnou riaditeľkou UNESCO Irinou Bokovovou sme hovorili práve o spojení Jakubskej cesty do Compostely a pamiatkách UNESCO na Slovensku s pohľadu histórie ale aj budúcnosti v regiónoch Slovenska.

Koľko trás Jakubskej cesty  pútnik môže prejsť, keď vykročí na cestu značenú žltými šípkami či v Košiciach, Levoči, Kežmarku, Žiline. Kysuckom Novom meste, Zvolene, Banskej Bystrici, Trnave, B. Bystrici, Nitre, Bratislave?

S priateľmi a pútnikmi z Argentíny, Chile, Francúzska, Brazílie, Belgicka, Kanady a Talianska  sme sa zhodli na tom, že prvá trasa je veľmi zaujímavá a krásna hlavne preto, že Košice sú mesto, ktoré sa rozprestiera na rovine, ale Jakubská cesta hneď na začiatku nevedie rovinou. Vinie sa nahor Čermeľom na Kojšovskú hoľu, čo predstavuje prevýšenie trasy od 200 do 1200 metrov a je tam značné stúpanie cez Bankov a Jahodnú. Potom po nádhernom prostredí Thurzova a Plejsov je cesta viac rovinatejšia, ale vždy zaujímavá: či už prírodnou krásou, nádherným chrámom, hradom či inou zaujímavosťou. Prvá trasa JC končí v Levoči. Druhá pokračuje z Levoče, cez Kežmarok, Podolínec, Vyšné Ružbachy, Litmanovú a končí v Červenom Kláštore alebo alternatívna trasa ide z Litmanovej cez Eliášovku smerujuc do Krakova a ďalej už severozápadne cez Nemecko a Francúzsko do Compostely. Máme hotových približne 330 km trasy, par nových kilometrov na strednom a severnom Slovensku v posledných dvoch rokoch, potom trasu z Trnavy od františkánskeho kostola sv. Jakuba cez Doľany, Svätý Jur a Bratislavu do Viedne a cez Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko až do Compostely v Španielsku. Niektoré trasy sa dajú prejsť aj na koni alebo na bicykli. Niektoré aj obojstranne v ceste smerom tam aj späť. Máme v pláne označiť a vybudovať ďalších 400km tejto pútnickej trasy. Záleží to aj od našich časových možností, sponzorov, dobrovoľníkov ale aj podpory od miest a obcí. Je to dnes spoločná celoeurópská záležitosť.

 Prezident reprezentuje a zastupuje Jakubskú cestu na medzinárodných fórach. Aký je na našu krajinu pohľad z iných krajín v Európe?

Je pravdou, že máme ešte v mnohom na trasách tmavé miesta. Nielen neporiadok v lese niekedy až preexponovanom množstve, ktorý by obyvatelia dedín a miest mohli svojou iniciatívou upratať, ale potrebujeme aj vybudovať Ubytovne a stravovacie zariadenia, aby pútnik po 20-30 km mal slušne kde prenocovať a najesť sa. Tu je veľký priestor oživiť aj malé dediny a mestečká, možno aj za podpory regiónu, sponzorov a eurofondov. O koľko by sa zmenil k lepšiemu život ľudí, ktorý v niektorých regiónoch nemajú perspektívu života a odchádzajú za prácou do zahraničia,  ak by sa to vo väčšej miere podporilo aj zo strany samospráv a štátu ako to už roky robia vo Francúzsku, Rakúsku, Portugalsku či Španielsku.   Zúčastnil som sa Fóra Jakubských ciest v Španielsku, Francúzsku, Rakúsku, Nemecku a iných krajinách Európy kde iniciatíva starostov, primátorov ži zástupcov regiónov i štátu bol na aktívnejšej priečke, hoci to boli regióny porovnateľné a skladbou obyvateľstva rovnaké ako u nás. V malej skupinke priateľov sme prešli francúzsku, španielsku, portugalskú, rakúsku, nemeckú, Švajčiarsku Jakubskú cestu do Santiaga de Compostela a pred pár rokmi aj 3333 km zo Slovenska do Compostely. V Rakúsku a Nemecku počas jesene už niekoľko krát za sebou aj trasy, ktoré svojou krásou svedčia o blízkosti ľudí k sebe navzájom i k pútnikom putujúcim na ceste. Pri putovaní sa človek má možnosť stretnúť s veľmi zaujímavými ľuďmi a prekvapeniam i hodnotovému obohateniu nie je nikdy koniec. Hĺbka stretnutia vám môže zmeniť život i hodnoty na ktorých ho máte postavené. Niekoľkokrát sa pri stretnutiach aj inšpirujeme navzájom. Zaznela už často výzva: pozrite akou trasou sme putovali my, skúste ju o pol roka či o rok aj vy Toto a tamto miesto je zaujímavé. A v regiónoch, ktoré si myslíme že dobre poznáme objavujeme úžasne nové krásy a to nielen prírodne ale aj historické či ľudské. Na príbehy života je putovanie zvlášť bohaté. Ale pomáha to aj uvedomiť si to, čo je v živote podstatné a bez čoho sa zaobídem. Či je niekto bohatší alebo upnutejší na veci a berie si so sebou viac vecí postupom času zistí, že mu len zaberajú miesto v batohu a buď ich niekomu podaruje alebo ich nechá na najbližšom mieste nocľahu, aby mohol kráčať ľahšie ďalej. V tichu putovania si človek aj usporiada myšlienky, vzťahy a priority. V tejto dobe aj pochopí že nemusí byť neustále pripojený online a že jemu samému to úžasne prospieva. Oblaky či slnko nad hlavou a svoje tempo kráčať denne 25- 30 km človeka postupne vovádzajú do harmónie a upokojenia aj keď má bolesti v kolene či v ruke. Zábavné je tiež hľadanie značiek, pretože nie všetky trasy sú pravidelne obnovované a tak sa stane že polovicu trasy sa vraciate a putujete podľa novej značky, keď zistíte že pečate na jednotlivých miestach, i samotný vizuál pútnickej cesty v tej ktorej krajine iný než v predchádzajúcej. (Ten vizuál sa však pre Jakubské cesty v Európe postupne zjednocuje. A máme niekoľko rokov konzorcium Poľsko – Taliansko – Rakúsko – Nemecko – Francúzsko – Česko – Maďarsko – Slovensko ktoré na zjednotení aj pracuje.) Ukazuje to aj na mentalitu ľudí kadiaľ putujete, ale aj na našu schopnosť objavovať nový systém. A kto raz skúsil putovať skôr či neskôr v tom bude pokračovať aj keď možno trochu iným spôsobom. Nie je to o veku alebo povinnostiach ale aj o odvahe vykročiť a nechať sa obdarovať.

Ako funguje Fórum Jakubskej cesty od roku 1991 po súčasnosť?

Vzniklo z iniciatívy ľudí putujúcich od roku 1991 do Compostely. Združuje organizácie, ktoré realizujú Jakubskú cestu na Slovensku, teda na východe, na západe a na strednom Slovensku, kde vedie trasa od Banskej Bystrice smerom na Zvolen a Nitru, od Žiliny smerom na Kysucké nové mesto a Turzovku a ďalej na poľskú hranicu alebo na západnom Slovensku – v Trnave, Nitre, Bratislave smerom na Viedeň, ktoré sa navzájom spájajú. Do Fóra patrí aj Klub priateľov Jakubskej cesty – je to taká novinka. Do Klubu priateľov Jakubskej cesty sa môže prihlásiť ktokoľvek: organizácia, hostel, farnosť, škola, trieda, ubytovacie a stravovacie zariadenie, jednotlivec, rodina, firma, mesto, obec… Každý môže niečím prispieť k tomuto dielu: modlitbou, finančným príspevkom, ponukou ubytovania pre pútnikov či inou dobrovoľnou činnosťou. V prihlasovacom formulári je aj údaj o nezištnej pomoci – buď občasnej alebo pravidelnej. Fórum Jakubskej cesty koordinuje aj činnosť s konfederáciami Jakubskej cesty v zahraničí a pravidelne konzultuje etapy jej vývoja.

Aký je váš osobný príbeh ísť putovať na Jakubskú cestu?

Svojho času som bol v Izraeli a v jednom centre v Jeruzaleme som stretol pútnikov, ktorí sa priznali, že už pešo prešli trasu Rím – Compostela a plánovali  trasu z Ríma do Jeruzalema.  Compostela vo mne vtedy zarezonovala, keďže som predtým vďaka práci na rôznych projektoch navštívil Afriku, Brazíliu, Čínu, Kanadu i Austráliu. Do Compostely som sa rozhodol ísť ďalší rok. Ale kvôli práci na novom projekte mi vtedy neostalo toľko času aby som mohol par týždňov putovať, ba ani druhý rok po mojom rozhodnutí kráčať tam to nevyšlo. Potom bol čas, keď sa jeden z projektov nerealizoval a ostalo nám voľných 6-7 týždňov.  Nastal teda vhodný čas i pozvanie na púť. Ozval sa mi aj kolega, či nejdeme do Compostely. Pozvali sme pár ďalších známych (z Ameriky, Španielska, Kanady, Portugalska a jeden práve zosobášený pár z Talianska) a urobili  sme medzinárodnú skupinu pútnikov. Tak som sa dostal ako pútnik do Španielska. Vstávali sme skoro ráno, aby sme ušli kus cesty. Na obed bolo už horúco a teploty dosahovali v auguste aj 35 – 40 stupňov. Museli sme urobiť vždy siestu ak sme nekráčali lesom, lebo slnko bolo veľmi ostré až pichalo. Voda samozrejme pre každého aj 2-3 litre. A niekedy sme mali celý deň pôst – len vodu a trochu ovocia. Slnko nám dodávalo sily.

Uskutočnilo sa otvorenie už niekoľkých trás Jakubskej cesty na východnom, strednom i na západnom Slovensku. Čo všetko obsahuje taká príprava a ako Jakubská cesta prebieha?

Pútnik, ktorý sa vyberie na Jakubskú cestu v ktoromkoľvek štáte, si kúpi Credencial – zošit pútnika. Máme ako organizácia v ponuke slovenský Credenciál s mapkami aj medzinárodný Credential približne 5 rokov. Je na ňom mapka trasy, ale aj zamyslenia, popis miest pečatí, čiže predstavuje praktickú príručku na cestu. Obsahuje mapy Jakubskej cesty v rámci Európy. (Osobitne sa dá zakúpiť mapa trasy Jakubskej cesty napr. Spišskej z Levoče do Červeného kláštor a ďalej do Poľska a podobne.) Do Credencialu sa zbierajú postupne pečate z navštívených miest – aby sa dalo aj overiť, že pútnik tam skutočne bol. Zároveň je dôvod navštíviť katedrálu, kaplnku, múzeum, hrad a kto navštívi tieto miesta, môžu ho osloviť svojou krásou či jedinečnosťou. Pečate sa dávajú aj v miestach, kde človek prenocuje (Albergy v Španielsku, Auberege vo Francúzsku, Hosťovská izba, Ubytovňa pre pútnikov, hostel…).

Credenciál slovenskej Jakubskej cesty sme pred rokom vo februári venovali na stretnutí v Ríme aj pápežovi Františkovi a v auguste po jednej medzinárodnej púti aj mušlu Jakubskej cesty spolu s pozvaním aspoň na krátke putovanie do Compostely. Možno pri návšteve portugalskej Fatimy to bude možne, keďže aj tadiaľ vedie trasa Jakubskej cesty. Vnímame skutočnosť, že je dobré zaangažovať dobrovoľníkov i rodiny v regiónoch, kde trasu treba dobudovať, potom keď niečo chýba vedia to pohotovo opraviť. A tam, kde už je trasa hotová, zase chceme pútnikov sprevádzať. Niekedy sú to kratšie trasy 1-2 dni, inokedy dlhšie aj mesiac alebo mesiac a pol.  Potvrdilo sa nám, že ľudí zaujímajú aj medzinárodné púte a skupiny. Pripravujeme o pár dní slovensko – poľskú púť (v sobotu 8.4.2017 od 9.00 zo Spišského hradu do Levoče). Mali sme Slovensko-Maďarsko- Rakúsku a Slovensko – Nemeckú púť za zmierenie národov Slovensko-Taliansko-Francúzsku. Putovanie stavia mosty medzi ľuďmi a zároveň aj obohacuje v chápaní iných postojov.  A rastieme vtedy aj vo viere najmä pri vzájomnom zdieľaní sa. Putovať znamená aj prehĺbiť si spiritualitu. Niekedy ľudia putujú preto, lebo hľadajú samého seba alebo riešia problém, ktorý len odchodom z prostredia do nového prostredia môžeme začať riešiť. (Sú to aj ľudia v rozvodovom konaní alebo hľadajúci odpoveď na prežitú krízu, či ľudia rozhodnutí skoncovať zo závislosťou akéhokoľvek druhu.

Aké máte vízie do budúcna? Ako prehlbovať Jakubskú cestu?

Už teraz organizujeme púte – jarnú, zimnú, pôstnu, ekumenickú, nočnú, letnú, jesenú. Konali sa rôzne zamerané púte, napr. na nový rok ju absolvovala skupina rehoľníkov, alebo naše skupiny (talianska, rakúska, nemecká, česká, slovenská) putovali do Krakova na Svetové stretnutie mladých niekoľko sto kilometrov  (300 alebo aj 1200 km) podľa náročnosti aj časových možností. Púť študentov, ktorí si na každom zastavení Jakubskej cesty otvorili citát z Biblie a rozoberali ho – mali tematickú biblickú jakubskú cestu. V pôste sme zorganizovali ekumenickú pôstnu púť, kam sme prizvali evanjelikov, kalvínov, pravoslávnych a katolíkov, bolo to zaujímavé, že pre každú z cirkví bola Jakubská cesta akceptovateľná a nemali problém ju prejsť spoločne. V Nemecku sú celé regióny, kde Jakubská cesta je v správe evanjelických kresťanov a cirkvi. Sú aj špecifické púte – napr. nočná púť. Vybrali sme sa na ňu v dvojiciach – jeden z dvojice cestu poznal, druhý nie a ten musel dôverovať tomu, kto ho sprevádzal. Začali sme večer okolo 21.00 hod. a pokračovali až do rána okolo 5.00 hod. Všetci ocenili, že  si uvedomovali veci viac vnútorne, ktoré za bežného dňa nemôžeme vidieť.

Pripravujeme prednášky o púťach, snažíme šíriť informácie a zmysel Jakubskej cesty ľuďom, ktorí by ju chceli absolvovať. Praktické je pri ubytovni, katedrále či na fare v reštaurácii mať tieto informácie a Credenciál, kde môže pútnik nastúpiť na túto cestu a putovať. Prídu ta aj pútnici, ktorí sa môžu podeliť o svoje zážitky z púte – na Slovensku, v Španielsku, Rakúsku alebo inde. Tento rok pripravujeme putovanie 710 rokov putovania zo Spiša do Compostely. Konferencia o Jakubskej ceste v umení a cestovnom ruchu sa pred časom uskutočnila na Univerzite UKF v Nitre, kam prišlo 140 ľudí a vystúpilo 25 prednášajúcich na témy historické, kultúrne, spirituálne a praktické. Výstava CESTA 3333 km po Jakubskej ceste do Compostely ako moste národov Európy putuje po 10 mestách Slovenska a Európy ktorú zastrešujeme. Je to výsledok dvojročného putovania 8 skupiniek v 10 krajinách Európy a len v Nitre si ju pozrelo viac ako 12 000 ľudí. Možnosť vidieť jej druhú časť bude možné v Múzeu v Levoči a Žiline – Budatíne už budúci mesiac. Pripravené sú ďalšie mesta ako Prešov, Zvolen, Kežmarok a Poprad kde budeme Jakubskú cestu a výstavu prezentovať. V Kultúrnom Centre Nitra – Zobor bola koncom minulého roka Výstava o Jakubskej ceste spojená s maľbami inšpirovanými na tému Cesta … a jej hľadanie.

Ďalšie akcie a aktivity spojene s Laudato si sú viac ekológické zameráne na pohľad i náš vzťah s prírodou. To je celoeurópsky projekt a zapojilo sa do neho viac ako 70 organizácii na Jakubskej ceste v Taliansku, Španielsku, v Japonsku, Švédsku, Rakúsku, Nemecku a na Slovensku. O aktuálnej ponuke kde možno putovať sa viac dá dozvedieť na linke www.jakubskacesta.eu.

Sú trasy Jakubskej cesty vedúce cez Slovensko už dobre známe? 

Prichádzajú k nám pútnici z rôznych miest aj zo zahraničia, doteraz vieme o 14 národnostiach aj z Latinskej Ameriky (Brazílie, Argentíny, Chile). Máme veľmi pozitívne ohlasy, až sme niekedy prekvapený, ako sa ľuďom páči naša príroda, či už Kojšovská hoľa, Spišský hrad, Levoča, Podolínec, Kežmarok, Nitra, okolie B. Bystrice a Žiliny, Trnava, Svätý Jur, Biele Karpaty a ďalšie. Mnohí objavujú Slovensko, aké je krásne a že o tom vôbec nevedeli. Dostávame ohlasy od návštevníkov zo zahraničia osobne alebo emailom, napr. z Latinskej Ameriky a z Európy (Španielsko, Poľsko, Taliansko, Švédsko, Írsko, Nórsko, Francúzsko), ktoré sú pozitívne. Samozrejme, v dedinkách či mestečkách pútnikom robí niekedy problém rečová bariéra, ale  nakoniec sa dohovoria aj rukami-nohami. Niekedy prvýkrát domáci v dedine Jakubskú cestu objavujú až prostredníctvom pútnikov, keď sa pýtajú na cestu prechádzajúc okolo ich domu. Táto jar je výnimočná. Od polovice marca po Jakubskej ceste putovalo už 180 pútnikov či už kratšiu alebo dlhšiu trasu. Teplým a slnečným počasím sa otvárajú nové možnosti. Ďalšia Púť po Jakubskej ceste na Kvetný víkend bude túto sobotu začínať na Spišskom hrade aj s prezentáciou jeho histórie. Je to zároveň (ako každý rok) aj otvorenie pútnickej sezony na Jakubskej ceste. Spolu s priateľmi zo zahraničia na jar otvárame aj sezónu v Poľsku, Rakúsku, Francúzsku či na Ukrajine.

Ako možno Jakubskej ceste na Slovensku prejaviť podporu, okrem samotného putovania po nej?

Podpora môže mať rôznych charakter. Niekto si zakúpi pero s logom s mušľou – je symbolom, že máme načúvať, čo nám hovorí Boh. Tiež si možno kúpiť tričko slovenskej Jakubskej cesty žlto – modrej a modro žltej farby (máme ich v rôznej veľkosti), plátenú tašku eko,  máme aj DVD s informáciami o rakúskej aj slovenskej ceste k dispozícii. Celú trasu JC – teda celým Rakúskom a celým Slovenskom – už prešli dve 8 členné skupiny. Obohatením je, že pútnici z Rakúska môžu putovať u nás a pútnici zo Slovenska môžu ísť ma rakúskou Jakubsku cestu/Jakobswege, čo prináša vzájomnú inšpiráciu a obohatenie. Pomoc tomuto projektu môže byť rôzna. Napr. potrebujeme spoluprácu s ľuďmi, ktorí môžu oficiálnych pútnikov s Credencialom ubytovať na jednu noc. Niekto môže mať schopnosť oboznámiť pútnikov so zaujímavosťami svojho mesta, obce, lebo ich dobre pozná. Vyrábame infotabule, ktoré uvádzajú jednak zaujímavosti z daného regiónu, na druhej strane sú tam napísané zaujímavosti o Jakubskej ceste v angličtine a slovenčine spolu s mapkami a fotografiou. Je možné prispieť i na budovanie týchto máp a značiek dobrovoľným príspevkom. Uvedene číslo účtu je na web stránke www.jakubskcesta.eu.  Partner projektu dokonca môže uviesť svoje logo na týchto tabuliach. Vo farnosti môžu zorganizovať púť a ísť po trase, na kratšom alebo dlhšom úseku. Lebo niektorí sa aj prihlásia, ale nemusia byť schopní zvládnuť peši prejsť na jeden krát 100 či 250km.

Čo sa deje s človekom pri putovaní počas niekoľko týždňov či mesiacov trvajúceho obdobia putovania? Bez stáleho domova?

Putovanie mnoho ľudí zmení, niekto vyrieši vnútorný problém, iní sa cez svoje bolesti pretrpí k novým hodnotám a zmyslu života, ďalší vyrieši svoje zdravotné problémy. Každý však nájde akúsi rovnováhu a inšpiráciu prípadne stretne výzvy začať niečo nové (Svedectvá o tom píše čoraz viac ľudí). Keď putujeme kráčame a to je niečo prirodzené na čo sme pre vlastné pohodlie akosi pozabudli. Upravia sa tam aj naše psychické či fyzické nezrovanalosti. Putujú jednotlivci, putujú rodiny s deťmi i mladomanželia a seniori. Každému to prospieva.

Putujete teda pravidelne. Aké sú ďalšie výzvy?

Každý rok putujeme 300 – 1250 km. Sú to rôzne púte na pár dní i na celý mesiac. V skupinke či len dvaja alebo skutočne po jednom uprostred ticha prírody. V Európe je veľa pútnických kilometrov Jakubskej cesty. Niekto to počítal že je to cez 35 000. Možno dnes už viac. Len samotná Jakubská cesta zo Slovenska do Compostely má  3333 km. A sú tu ďalšie trasy: portugalské, talianske, francúzske, holandské, belgické, nórske alebo teraz úplne nové ukrajinské, ktoré sú určite ešte v horizonte niekoľkých rokov mravenčej práce pred nami.

Ďakujem  za rozhovor. 

O putovaní a zrode i rozvoji slovenskej trasy Jakubskej cesty sme sa rozprávali na európskej konferencii o Jakubskej ceste v umení a cestovnom ruchu v Nitre s prezidentom Associácie Fórum Jakubskej cesty Dr. Gerhardom Weagom a na prvej jarnej púti Jakubskou cestou Slovensko – Rakúsko tento víkend. Už viac ako 25 rokov putuje po Jakubskej ceste. Pred 5 rokmi bol iniciátorom a zakladateľom Jakubskej cesty na Slovensku. Tá dnes vedie v piatich regiónoch Slovenska (Východ a Spiš, Sever, Stred, Západ a Bratislava) až do Compostely v Španielsku. Jakubskú cestu na Slovensku prešlo viac ako 3200 pútnikov z 12 krajín. Viac informácii o trasách i putovaní na linke www.jakubskacesta.eu a www.svatojakubskacesta.sk. Myšlienky putovania, svedectvá a informácie Jakubska cesta nájdete aj na FCB a Twitteri.